Škola dôstojnického dorastu


František Kukan - M3: "PAMPELIŠKY" 
V minulom roku služobná cesta ma zaviedla presne na miesta, kde sme s mnohými vrstovníkmi prežili tri mladé - vojenské roky. Áno mám na mysli Kremnicu, v ktorej sídlila Škola dôstojníckeho dorastu a roky 1954 -1957.
        Pri vstupe do priestorov ktoré sme vtedy tak dôverne poznali upúta skutočnosť, že ani zub času veľmi nezmenil vonkajší vzhľad budov v ktorých sme vtedy "vegetovali". Tu poznávam veliteľskú budovu, tam ubutovacie priestory, jedálenský blok, kino, celkom na vrchu ošetrovňu a vedľa nej budovy pre pracovné vyučovanie a sklady. Na mieste ihriska a remíz je vybudovaný nový komplex mincovne. Nad tým všetkým pyšne sa vypína "Kremničák". Pri zrakovom pohládzaní týchto miest nevdojak sa mi vynárali mnohé spomienky. Isteže, niektoré zážitky sú časom zahmlené, iné naopak neuveriteľne jasné.
        Vybral som si jeden, ktorý sa viaže na brigádnícku výpomoc pri "zveľaďovaní" školského hospodárstva majora Gatnárka. Ak nám vtedy jeho mravoučné monológy vylúdili na tvárach častý úsmev, dnes ho určite hodnotíme ako "láskavého otca", ktorý to s nami myslel úprimne. Vtedy totiž na prelome jari a leta určená čata-trieda, bola ním privedená k zeleninovým záhonom ktoré bolo treba zbaviť buriny a k tej neodmyslitelne patrila aj púpava. Aby mjr. Gatnárek presvedcil o naších rozlišovacích schopnostiach, čo je burina a čo mrkva či petržlen, spýtal sa: "Žiaci, viete ktorá je "pampeliška"? Pre istotu si sám hneď odpovedal i názorne ukázal. Samozrejme, že pri našej praktickej činnosti z mladíckej recesie sem, tam sa podarilo niekomu vytrhnúť mrkvu, petržlen a "pampeliška" zostala nedotknutá. Tieto brigády boli svojim spôsobom ako "relax", veď sa uskutočňovali v čase vyučovania. Aj učitelia pri vstupe do triedy ak nevideli svoj výchovný objekt-žiakov, vedeli, že trieda je na brigáde. Túto skutočnosť sme občas vedeli využiť (či zneužiť?). Stačilo, aby pred začiatkom nepríjemného predmetu celá trieda presunula o "poschodie" vyššie (na povalu), tam počkala kým učiteľ zistil, že "trieda je na brigáde" a potom celá hodina patrila iba nám.
        Aj takéto veci sa vtedy udiali a myslím si, že patrili k prirodzeným šibalstvám normálnych puberťákov. Dnes sa nad tým iba pousmejeme a sme radi, že tieto spomienky nám pri srdiečku robia dobre.

        © František Kukan - Košice 2000

 

RSDr. František KUKAN

18. 12. 1939 Trnovec nad Váhom

Celú vojenskú kariéru absolvoval v Leteckom učilišti v Košiciach a v jeho následných "modifikáciách" t. j. Vyššom leteckom učilišti, Vysokej vojenskej leteckej škole, Vysokej vojenskej škole letectva, Vojenskej leteckej akadémii generála M. R. Štefánika v Košiciach. V r. 1959-1974 tu pôsobil v rôznych veliteľských funkciách.

Po absolvovaní Vysokej školy, v r. 1975-1979 na uvedenej škole vyučoval humanitné predmety. V r. 1982 získal titul doktora humanitných vied. Po r. 1989 pracoval v oblasti sociálno-spoločenskej. V r. 1994-1996 pracoval na úseku logistického zabezpečenia školy. Koncom r. 1996 odišiel do zálohy v hodnosti podplukovník


  © 2004 Pavol Knúrovský, e-mail: knurovsky.p (zavinac)netkosice.sk